Nikoho nezabije

„Bol to tuším Rodin, kto vyhlásil, že sochy tvorí tak, že mramorový balvan jednoducho oseká od všetkého zbytočného. Podobne postupuje i Tomáš Janovic, ktorý zo svojich textov odstraňuje hŕby hlušiny, aby mu nakoniec ostal číry tvar. Zvyčajne útly, tvorený niekoľkými slovami, naoko samozrejmý ako obyčajná oznamovacia veta. No sotva sa ho dotkneme, vtiahne nás ako v rozprávke za zrkadlo reality, do sveta bolestne prežitej múdrosti. Zdanlivo banálna pravda má však jedinečnú moc a predmet cez ňu vidíme zároveň z niekoľkých strán; precízne pomenúva ľudské pocity a vlastnosti, ale hoci aj celú historickú epochu. Janovicove originálne miniatúry iskria ako diamant. Nie vďaka chladnokrvnej virtuozite; svetlo sa tu láme cez cudne utajenú slzu.“
(Kornel Földvári)