Monografia "Milan Paštéka"

Sborník o Milanu Paštékovi je soubor úvah a studií nad díly, Dílem, osobností a životem tvurce mimorádného významu nejen pro slovenské výtvarné umení. Vzájemná zrcadlení, překryvy a rezonance filosofických reflexí, uměnovědných i "technických" deskripcí presahují svou hloubkou "žánr" sborníku. Tematizace Paštékovy tvorby ve všech jejích podobách (malba, kresba, plastika, keramika), spolu s paralelním myšlenkovým vývojem tvůrce, dokumentovaným ukázkami korespondence a jeho "Záznamu" prináší obecnejší vhledy do problematiky vztahů vizuálního a diskursivního, slova a obrazu, malířství a filosofie. Stranou nezůstává ani geneze Paštékova díla a jeho existenciální rozměr. Z koláže různorodých přístupů předních současných filosofů, kunsthistoriků, estetiků vystupuje "reliéfní" podoba velké tvurčí osobnosti, inspirující k otázkám po smyslu umění, po smyslu tvorby, po ceně charakteru.
Vlastimil Zuska (z lektorského posudku)

Knihe o Milanovi Paštékovi dodáva osobitný akcent náhle uzavretie diela a nerutinná, osobnostná zainteresovanosť zúčastnených. Publikácia obsahuje krátku esej Rudolfa Filu, voči Paštékovi a jeho dielu skutočne ľudsky i znalecky partnerská. Ďalej dnes už klasický text Ivy Mojžišovej, dôležitý príspevok k pochopeniu umenia 60. rokov i diskrétne vyťaženie latentne filozofických inšpirácií názorovo relatívne otvoreného, slobodného desaťročia. Prísne a náročne koncipovaný text Jána Bakoša ponad umelecko-teoretický opis a výklad evokuje rozpoloženie teoretika, ktorý v hĺbke normalizačného dvadsaťročia práve textom o Milanovi Paštékovi uzatváral sled svojich interpretačných esejí, započatých v 60. rokoch. Fragmenty z vernisážovo-katalógových textov Zuzany Bartošovej dokumentujú, ako bol prezentovaný Milan Paštéka od druhej polovice 80. rokov po 90. roky. Juraj Mojžiš prispel desiatimi interpretačno-evokačnými "skratkami" o desiatich obrazoch Milana Paštéku.

Záujmy a kontakty Milana Paštéku z 90. rokov, vôbec aura umelca hĺbavého, diskrétne filozofujúceho, viedli k tomu, že medzi autormi textov sú vehementne zastúpení prispievatelia s "domovskou príslušnosťou" vo filozofii a estetike. Text pražského Miroslava Petříčka je hutným výkladom celku autorovho diela, navyše nenásilne vpísaným do dnešných úvah skôr "s umením" než "nad umením". Miroslav Marcelli spojil blúdenie-putovanie medzi maliarovými obrazmi, preberanie jeho esejisticko-osobných záznamov a napokon svoju vlastnú lektúru Rolanda Barthesa, všetko to spojil do textu, naznačujúceho v pointe jednu z dnešných podôb askézy ako základu existencie a umenia. Peter Michalovič predložil ambiciózne koncipovaný výklad jedného grafického cyklu Milana Paštéku na báze dnes pertraktovaných pojmov "rukopisu", "písma", "ukončenosti", "otvorenosti", "signatúry", atd. K takému postupu sa hlási aj spracovanie keramickej tvorby Milana Paštéku od Anny Lenkovej.

Dokumentárna časť zahŕňa rozsiahle kalendárium-biografiu od Juraja Mojžiša, čo má širšiu výpovednú hodnotu aj voči dobe, kontextu, existencii umelca v nich a zároveň fragmentárne sprístupňuje formulácie Milana Paštéku, zaujímavé aj pre čitatela z paralelných oblastí. Dokumentárna časť prináša ešte výberovú bibliografiu (Anna Lenková). Miesto tu má aj krátka biografia od Evy Paštékovej, ktorá do strohej faktografie života a diela decentne vnáša osobné akcenty a formulácie.
Fedor Matejov (z lektorského posudku)